E-search články

Škola a jej baktérie

Ako prvák na strednej škole, som sa raz rozhodol, že pozriem na to, aké baktérie sa vyskytujú v tejto budove a v našom okolí. Okrem toho, ma zaujímalo aký vplyv má na tento školský "mikrobióm" upratovanie. 
V tomto článku sa teda dozviete hlavne nasledovné:
1. Ako som tento pokus robil
2. Aký výsledok som dostal
3. Aké následky malo uverejnenie týchto výsledkov
4. Čo výsledky znamenajú
Úvodné P.S.:
Rád by som ešte na úvod dodal, že s touto prácou mi pomáhala učiteľka Ing. Veronika Polakovičová a vykonanie tohto experimentu mi odobrila riaditeľka školy Mgr. Ing. Silvia Loffayová.

Ako pokus prebiehal

a.k.a

zážitky z toalety

V pokuse sme sa rozhodli vykonať sériu 10 odberov, z troch rôznych miestností pred a po upratovaní (ďalej: dekontaminácia).
Tieto tri miestnosti predstavovali: trieda číslo 313, chlapčenská toaleta a šatňa, vtedy ešte I.B triedy. Zaujímala nás hlavne kvantita a doména organizmov (Eukaryota- kvasinky, Bacteria- baktérie) vyskytujúcich sa na týchto miestach. 
Na desiatich miestach sme spravili odber za pomoci sterilizovaného filtračného papiera, ktorý sme navlhčili sterilným fyziologickým roztokom. Následne sme tento ster preniesli na rastové médium v Petriho miske, odkiaľ sme ho po niekoľkých sekundách odobrali.
Živné pôdy sme zvolili dve, krvný a Sabouraudov agar. Krvný agar zabezpečuje potrebné živiny a vytvára prostredie pre rast baktérií, zatiaľ čo Sabouraudov agar sa používa na kultiváciu kvasiniek. Odber z toalety bol pre mňa, i moju spolužiačku Natáliu, ktorá mi s pokusom pomáhala asi "najbolestivejší". Zistili sme totiž, že niektorí študenti na stredných školách nepoznajú základné hygienické návyky a odór linúci sa z jednej z kabínok, bol diplomaticky povedané otrasný. Pevne verím, že viacej detailov Vám netreba.

Výsledky

Analýzu platní sme vykonávali v spolupráci s Mikrobiologickým ústavom LF UK, pod vedením RNDr. Jána Predného.
Výsledky kultivácie poukázali na prítomnosť gram-pozitívnych i gram-negatívnych baktérií v odobraných steroch. Okrem týchto mikroorganizmov sme na niekoľkých platniach so Sabouraudovým agarom zistili prítomnosť kvasiniek a vláknitých húb.
A čo prínos dekontaminácie (menej honosne: upratovania) napríklad na toalete?
"Z 8 hodnotených Petriho misiek v 4 prípadoch došlo k zníženiu počtu mikroorganizmov po upratovaní, v 3 prípadoch sa počet mikroorganizmov zvýšil a v jednom prípade sa nezmenil. Tento výsledok svedčí o 50 % úspešnosti procesu dekontaminácie na toalete." [M.Mlynár,2017 ]
Pre ilustráciu výsledkov slúžia nasledovné tabuľky a graf.




Dopad práce na niekoľkých študentov vtedajšej I.B triedy

Súčasťou sterov v šatni, bol aj odber vzorky zo skriniek. V niekoľkých skrinkách sme pozorovali výskyt vláknitých húb, voči čomu ich majitelia a majiteľky protestovali buď výmenou skrinky alebo zakúpením dezinfekcie - to zrejme predstavovalo pre tieto mikroorganizmy fatálne následky.
Medzi ďalšie dôsledky práce možno zaradiť aj
prechodne
zvýšené prezúvanie sa žiakov, po príchode do školy.
Údaje ktoré vidíte v grafe a tabuľkách je možné očakávať. V priestoroch školy sa nachádza mnoho ľudí, v šatni sa odkladá obuv a podobne. Čo nás však celkom zaskočilo, bol výsledok upratovania, teda dekontaminácie. Po tomto procese nastala paradoxne vo všetkých miestnostiach, na viacerých bodoch skôr kontaminácia. Celkovú úspešnosť upratovania vo všetkých miestnostiach sme zhodnotili na 50% (stav sa zhoršil v 23,1 % prípadov a bez zmeny stavu ostalo 26,9 % prípadov).

Záver

Výsledky tejto práce nie sú ničím zvláštnym, až na tú takmer štvrtinovú kontamináciu, ktorú spôsobila jedna konkrétna handra. Ľudstvo sa stávalo často obeťou rôznych epidémií, ktoré mali často za následok dokonca aj úmrtia väčšiny populácie. Netreba ale zabúdať na to, že mikroorganizmy sú pre nás životne dôležité. Od biotechnológií, cez genetiku až po trávenie potravín. Život v sterilnom prostredí by totiž časom viedol k významnému oslabeniu nášho imunitného systému. Baktérie nájdené v našej skole nepredstavujú závažné riziko pre ľudí, sú nepatogénne a v prípade že spôsobia infekciu, je tak zvyčajne u imunosuprimovaných pacientov.
Príkladom prospešnosti mikroorganizmov v prostredí je, že ľudia žijúci na vidieku majú mnohokrát lepšie fungujúci imunitný systém než ľudia žijúci v mestách. Sú dokonca aj štúdie ktoré hovoria o vplyve baktérií na psychiku cez sekréciu istých látok.
Viac o tejto antistresovej baktérii známej ako Mycobacterium vaccae sa môžete dočítať tu, alebo si pozrieť video nižšie.
Záverečné P.S:
Nezabúdajte že svoje prostredie si formujeme my a patria do neho aj mikroorganizmy, správajme sa teda zodpovedne, dodržiavajme správne hygienické návyky a nepoužívajme antibiotické látky zbytočne, neskôr už totiž nemusia účinkovať.

Referencie:

Matúš Mlynár, Mikrobiologická analýza prostredia školy alias čistota pol života a špina celý, Písomná práca na Biologickú Olympiádu, 2017
Frew JW (2019) The Hygiene Hypothesis, Old Friends, and New Genes. Front. Immunol. 10:388. doi: 10.3389/fimmu.2019.00388
Robert Koch Institut- Infektions- und Krankenhaushygiene). Dostupné na: https://www.rki.de/DE/Content/Infekt/Krankenhaushygiene/krankenhaushygienenode.html cit. 12.1.2018.
Prírodné vedy
Made on
Tilda