E-search články

Váš výber: Neuropsychológia- emócie, empatia, neurotransmitery

Váš výber- na základe dotazníka zverejneného na sociálnych sieťach ako aj na našej stránke, sme sa rozhodli Vám priniesť článok s témou kognitívnych vied. Konkrétne- vnímanie z pohľadu biológie a pozadie emócií.
V článku sa dozviete úplné základy o miestach spracovania emócií druhých prostredníctvom zmyslov, význame empatie a ovplyvnenie emócií cez signálne molekuly (neurotransmitery). Na jeho konci nájdete video v ktorom je vysoko kvalitne spracovaná animácia procesov vo vnútri mozgu a tiež uvedený príklad vzniku závislosti na metanfetamíne. Ten ovplyvňuje dopaminergný systém a napokon aj naše správanie. Vznik závislosti je obdobný u všetkých látok, preto je toto video dobrý príklad vysvetlenia tohto mechanizmu.

Analýza nášho komunikačného partnera/partnerky

Pri akomkoľvek rokovaní či sociálnom intereagovaní s druhou osobou si o nej tvoríme mienku, vieme určiť nakoľko je nám sympatická, či príjemná. Okrem toho ale vnímame aj pohlavie človeka, jeho identitu, zdravotný stav, náladu, či dokonca kompetencie až sociálne zručnosti.
Jednoduchá analýza, ktorú vykonáme u druhých ľudí sa dá zachytiť hlavne v dvoch oblastiach, tvár a reč. Pri spoznávaní druhých sa nám teda okrem čuchu, zapájajú do tohto procesu aj zmysly ako je zrak a sluch.
Každý z týchto podvedomých krokov sa fyzicky odohráva v jednotlivých častiach mozgu, môže to znieť veľmi prirodzene. Avšak, koľkokrát ste sa už zamysleli nad tým aký proces sa odohráva vo Vašom mozgu keď stretnete napríklad svoju mamu či učiteľa?


Zdroj: https://www.bhf.org.uk/informationsupport/tests/brain-scans

Mozgové centrá zapojené v tvorbe dojmu

Pri tvorbe dojmu dochádza k vyhodnocovaniu viacerých stimulov obdržaných prostredníctvom vnímania okolia cez zmysly.
Mozgová aktivita v príslušných centrách je zvýšená, pokiaľ sa konfrontujeme s nejakým obrazom či napríklad hudbou. V centrách vizuálnych a zvukových vnemov je aktivita najvyššia práve vtedy, keď vidíme ľudskú tvár, či počujeme ľudský hlas. (1,2)
Najvýraznejšia aktivita bola zaznamenaná pri zvukovom stimule v oblasti "Primary auditory cortex", zatiaľ čo pri vizuálnom stimule (ľudská tvár) v oblasti "Primary visual cortex".


Oblasti mozgu (Zdroj: Trends in cognitive science)

Snímka mozgu (Zdroj: The Climate Center)

Prečo sa nám oplatí rozpoznávať emócie druhých?

Rozpoznávanie ľudskej identity je niečo prirodzené a zároveň aj logické. Rozpoznaním niekoho identity, si môžeme vybaviť predošlé skúsenosti s touto osobou, či zážitky, ktoré sme s ňou prežili. U emócií je to ale o niečo komplikovanejšie, tie sa totiž narozdiel od povahy alebo osobnostných čŕt človeka môžu meniť s relatívnou rýchlosťou.
Rozpoznávanie emócií druhých ľudí, je nutné hlavne pre chápanie kontextu, súvislostí a celkovému priebehu konverzácie. Pri prijímaní podnetu od komunikačného partnera chceme vyslať čo najlepšiu odpoveď. Pokiaľ vidíme že náš partner náhle zmenil náladu, chceme porozumieť prečo tomu tak je, aby sme mohli adekvátne reagovať na jeho podnet. (3)
Okrem toho, ľudia, ktorí trpia nejakou formou neurologického deficitu, majú poruchu rozpoznávania či vysielania emócií prostredníctvom vokálnych a faciálnych prejavov. Tento problém sa týka aj audio-vizuálneho vnímania týchto podnetov. (4) Obdobne aj poškodenie amygdaly a oblasti
Cortex insularis
môže stáť za deregulovanými pocitmi hnevu a strachu ako aj porušeným spracovaním týchto podnetov z externého prostredia. (5)
Prirodzene, chápanie druhých je spojené s empatiou. Empatia predstavuje schopnosť vcítiť sa do prežívania druhých ale zároveň aj toho svojho. Teda to, do akej miery je človek empatický značí jeho schopnosť rozpoznávať svoje aj cudzie emócie a zároveň chápať príčinám ich vzniku. U ľudí s poruchami autistického spektra niekedy dochádza k zníženej empatii, pokiaľ máte záujem, na spodku tohto odseku nájdete odkaz na test empatie v angličtine. Pridelí Vám skóre v rozmedzí 0-60.
Odkaz na test: kliknite tu.
*Výsledok je len orientačný, nenahrádza konzultáciu s profesionálom a jeho výpovedná hodnota vo vzťahu k Vám je minimálna vzhľadom k absencii profesionálneho pohľadu a celkového vyšetrenia.

Mozog, jeho molekuly a naše správanie

Naše správanie je spracované v konkrétnych mozgových centrách. To však nie je všetko, na naše prežívanie a emócie vplývajú rôzne molekuly, ktoré sa dajú nazvať pojmom neurotransmitery. Z nich najzámejšie sú: serotonín, dopamín, GABA, glutamát či epinefrín a norepinefrín. Všetky tieto neurohormóny vlastníme vďaka evolúcii. Ich význam je jednoduchý, naše telo nás chce napríklad odmeniť a tak vylúči dopamín. Takúto situáciu sa dá demonštrovať napríklad pri kopulácii, či párení. Podvedome chceme zachovať náš rod a tak po sexuálnom zážitku dôjde k vylúčeniu dopamínu, tým si k aktu vytvoríme pozitívny vzťah. Odmeňovací systém zohráva dôležitú úlohu v rozvoji závislosti a tiež v potrebe zvyšovania dávky substancie.
Epinefrín a norepinefrín sú zas dôležité signálne molekuly pri prežívaní (boj vs. útek) a ich vylúčenie/ inhibícia závisia od sympatického, resp. parasympatického nervového systému.

Význam jednotlivých neurotransmiterov



Zdroj: https://www.slideshare.net/srgeorgi/psych-neurotransmitters

Zdroje:

1, Kanwisher N. The Quest for the FFA and Where It Led. J Neurosci. 2017;37(5):1056–1061. doi:10.1523/JNEUROSCI.1706-16.2016
2, Pernet CR, McAleer P, Latinus M, et al. The human voice areas: Spatial organization and inter-individual variability in temporal and extra-temporal cortices. Neuroimage. 2015;119:164–174. doi:10.1016/j.neuroimage.2015.06.050
3, Sander, David, Grandjean, Didier, Scherer, Klaus An Appraisal-Driven Componential Approach to the Emotional Brain, 2018/07/27, Emotion Review Jour., doi:10.1177/1754073918765653
4, Calder, A., Young, A. Understanding the recognition of facial identity and facial expression. Nat Rev Neurosci 6, 641–651 (2005). https://doi.org/10.1038/nrn1724
5, Calder, A., Lawrence, A. & Young, A. Neuropsychology of fear and loathing. Nat Rev Neurosci 2, 352–363 (2001). https://doi.org/10.1038/35072584
Váš výber Prírodné vedy
Made on
Tilda