E-search články

Veľký čierny pes

Začínajúci deň

Je pondelok ráno a povinnosti sa na Vás valia odvšadiaľ. Počas víkendu ste si ani nestihli odpočinúť. Pri dlhodobom pracovnom nasadení, ktoré prevyšuje naše schopnosti vzniká stres, ktorý stojí za mnohými ochoreniami ako duševnými, tak i telesnými.

Počiatky stresu

Akýkoľvek vonkajší, či vnútorný podnet ktorý zažijeme v nás vyvoláva istú odpoveď.
V prípade stresu to nie je vôbec inak. Pri strese sa aktivujú niektoré špecifické oblasti nášho mozgu, konkrétne limbický systém.
Limbický systém zodpovedá za riadenie vegetatívnych a somatických funkcií. Okrem toho do značnej miery ovplyvňuje naše správanie, od toho sexuálneho až po pocity strachu. Tento funkčný systém mozgu u človeka spadá pod mozgovú kôru, ktorá funguje ako akási "brzda". Limbický systém je totiž jedna z najstarších častí mozgu, ktorou disponovali aj dinosaury. Základnou funkciou tohto systému bolo spustiť obranné mechanizmy ako napríklad útok alebo útek. Na filozofovanie totiž nebol čas.
S postupom času sa vyvíjali i mozgy živočíchov a dnes u človeka možno nájsť časť nazývanú cortex cerebri, teda mozgovú kôru. Ako som už spomenul, tá redukuje niektoré prejavy limbického systému prostredníctvom racionalizácie, teda logického uvažovania.



Vznik stresovej reakcie

Stresová reakcia vzniká na základe uvoľnenia špecifickej látky z hypotalamu- jedná sa tzv CRH- "Corticotropine-releasing hormone". Toto uvoľnenie aktivuje kaskádu pochodov, kedy sa uvoľní aj ACTH, čiže "Adrenocorticotrophic-releasing hormone". Opäť nasleduje mnoho reakcií ktoré vedú až k produkcii indolamínov- epinefrínu a norepinefrínu, práve tieto látky sprostredkujú "flight-or-fight reaction". Teda stúpne nám tlak, zrýchly sa srdcová frekvencia,zvýši sa hladina cukru a naše telo sa chystá na krízovú situáciu.
V dnešnej dobe sa však už zvyčajne nestretávame so situáciami kedy by sme sa mohli biť alebo utekať. Skôr naopak. Pokiaľ je zdroj nášho stresu šéf, spolužiak, či niekto iný, je len málo pravdepodobné že by sme mu mohli ujsť či dokonca na neho/ju zaútočiť.
V minulosti, keď sme stretli tigra, buď sme mu ušli alebo sme s ním bojovali. Dnes keď stretneme tigra v podobe spúšťača stresu v miestnosti, nemôžeme sa s ním ani biť a ani mu ujsť. Keď však otvoríme dvere od pomyselnej miestnosti, zistíme že tam na nás čaká ďalších 10 tigrov. Takto by sme mohli definovať chronický stres. Naše telo reaguje rovnako, ako kedysi- uteč alebo bojuj, avšak my si to dovoliť nemôžeme, to je častá príčina potláčania stresu a vzniku rozladenia- teda depresívnej nálady.


Keď sa nám už deň pokazil

Spôsoby ako predchádzať stresu sú vysoko individuálne a taktiež náročné, vyžadujú si dlhodobú prácu so sebou samý. Čo však robiť pokiaľ sa nám deň už pokazil a zdá sa nám byť nezvratne "zničený"?
Každý z nás máva zlý deň. Existujú však isté spôsoby ako sa nám môže podariť zdvihnúť náladu a postaviť sa na nohy aby nás už ďalší stres a povinnosti len tak ľahko nerozhodili.
1. Kofeín
Kofeín je stimulant centrálneho nervového systému a môže nám pomôcť pri únave, zhoršenej sústredenosti či skleslosti. Znižuje vylučovanie melatonínu (nokturálneho hormónu) čím znižuje únavu a taktiež môže potláčať niektoré symptómy depresie. Má tiež mierne diuretické účinky, bežne sa dá nájsť v káve a čaji. Je však možné sa ním predávkovať a vytvoriť si na ňom závislosť- kofeinizmus.
2. Smiech
Smiech pomáha dosiahnuť uspokojivú relaxáciu organizmu, je totiž schopný redukovať hladiny stresových hormónov ako sú kortizol, epinefrín a norepinefrín. Počas smiechu sa taktiež uvoľňuje značné množstvo serotonínu, čo je neurotransmiter ktorého nedostatok, nadmerné odbúravanie či znížené množstvo receptorov v mozgu, sú spájané so vznikom depresie.

3. Sladkosti
Konzumáciou už niekoľkých gramov tmavej čokolády možno úspešne redukovať hladinu stresových hormónov v krvi. Okrem tryptofánu- čo je prekurzor syntézy serotonínu v našom tele, obsahuje čokoláda aj epikatechín- látku s podobným účinkom ako kofeín. Nevýhodou tejto metódy je riziko zvýšenia hmotnosti pri príliš častej konzumácii sladkostí.
4. Fyzická aktivita
Cvičením prirodzene zvyšujeme hladinu chemických látok v mozgu, ktoré sú zodpovedné za dobrú náladu, tiež dochádza k redukcii stresových hormónov cirkulujúcich v krvi a tým cvičenie prispieva k zníženiu hladiny úzkosti a depresie. Približne 20 minút fyzickej aktivity môže mať vplyv na Vašu náladu počas nasledujúcich 12 hodín. (Zdroj: https://www.inc.com/jeff-haden/this-study-of-12-million-people-reveals-1-exercise-that-most-improves-mental-health.html)
5. Individuálne metódy
Samozrejme vplyv na náladu a celkové prežívanie dňa môžu mať aj aktivity, ktorým sa venujeme radi. Či už je to naše hobby, počúvanie hudby alebo niečo iné, tieto činnosti vedú k vylúčeniu dopamínu, ktorý má funkciu odmeňovača.
Medzi ďalšie aktivity, ktoré Vám môžu pomôcť patrí vedenie si denníčka, či jeho skrátenej formy v podobe zapisovania si troch pozitívnych vecí z každého dňa. Táto metóda pomáha s vytváraním pozitívnych spomienok a taktiež celkovo zlepšuje vnímanie okolitého sveta a života.

Veľký čierny pes



Depresia je závažné ochorenie centrálneho nervového systému, kedy dochádza k narušeniu hladiny niektorých špecifických neurotransmiterov v mozgu. Depresiou trpel aj známy politik Winston Churchill, chvíle kedy prežíval tieto stavy nazýval "Black dogs".
Je veľmi dôležité udržiavať svoje telo i psychiku v poriadku, byť v kľude a vedieť správne pracovať so stresom aby sme predchádzali vzniku depresívnych porúch. Pokiaľ sa totiž u niekoho táto porucha objaví, jediná možnosť vyliečenia spočíva v návšteve odborníka na duševné zdravie.
Prírodné vedy
Made on
Tilda